Macará

Macará

Hornouhorské kniežatstvo (maď. Felső-Magyarországi Fejedelemség) bol štátny útvar na území trinástich stolíc Horného Uhorska, pričom jeho hranicou bolo teritórium až po brehy riek Hron, Žitava, Nitra a napokon Váh. Osmanská strana nazývala toto územie ako „Orta Macar“ (Madžar), teda „Stredné Uhorsko“. Názov chápala osmanská administratíva ako pomenovanie „strednej“ časti rozdeleného Uhorska, teda krajiny medzi geograficky bližším Sedmohradským kniežatstvom a vzdialenejším habsburským Uhorským kráľovstvom. Samotný Imrich Tököli bol navyše pomenovaný ako „slovenský kráľ“ (maď. tót királyi) z dôvodu, že na území jeho hornozemského kniežatstva žilo národnostne prevažne slovenské obyvateľstvo, a to v najmä v prostredí dolnouhorských stolíc pri rieke Hron a Váh. Okrem iného bol tento názov platný podľa skutočnosti, že práve evanjelická šľachta z Horného a Dolného Uhorska bola z veľkej časti slovenského pôvodu. Kniežatstvo sa napokon rozpadlo roku 1685, pričom práve v tom čase dobyli cisárski vojaci mesto Košice a Prešov, čím pod mocou kuruckých povstalcov ostala už iba pevnosť Mukačevo.